Vzdelávanie žiakov s vývinovými poruchami učenia
/Spracovala PaedDr. Staňová Z./
Špecifické vývinové poruchy učenia sú oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu výukových zručností, alebo v súhre týchto schopností a funkcií pri inteligencii v pásme normy. Oslabenie sa týka niektorých funkcií kognitívnych, motorických, pamäťových, rečových, intermodality a seriality.
Špecifické vývinové poruchy učenia sa málokedy vyskytujú izolovane /najčastejšie býva izolovaná dysgrafia/, ale skôr v kombinácii dvoch, troch, prípadne viacerých porúch.
Dyslexia – je porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia. Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.
Prejavy:
zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...
zámena písmen, ktorých fonémy sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...
zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l
kinetická inverzia písmen /zámena poradia písmen v čítaných slovách/
nerešpektovanie počtu písmen v slovách, počtu slov vo vetách / vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova
nepoznávanie všetkých písmen, viazne spojenie písmeno-fonéma, spomínanie, zjavná neistota
ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
nerozlišovanie kvality písmen, slabík / zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík /
často sa vyskytuje dvojité čítanie
Dysgrafia – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.
Prejavy:
nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen
dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť
nesprávny sklon písma
nedodržiavanie liniatúry
zrkadlové tvary písmen
zámeny grafém, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l,
písanie neobratné
písmo neúhľadné, až nečitateľné
línie a ťahy ostré, neplynulé
zvýšený tlak na podložku
nesprávny úchop pera
Dysortografia – je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.
Prejavy:
ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li
písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom
problematická diskriminácia krátkych a dlhých samohlások
nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen
nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách
rozdelené písanie slov
Deti trpiace dysortografiou majú často slabší jazykový cit, ťažkosti v aplikácii pravopisných pravidiel.
Dyskalkúlia – je porucha matematických schopností. Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.
Prejavy:
Praktognostická dyskalkúlia
dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru
dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.
nedokáže porovnávať skupinky podľa počtu
nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania
v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov
Verbálna dyskalkúlia
dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov
nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, alebo naopak označiť číslovkou
počet ukázaných predmetov či hodnotu napísaného čísla
nevie verbalizovať rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla
Lexická dyskalkúlia
dieťa nevie čítať matematické symboly /číslice, operačné znaky/
zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za : ,
nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle
zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice IV – VI, číslo 356 prečíta ako 3, 5, 6
Grafická dyskalkúlia
dieťa nevie písať matematematické znaky, číslice atď.
má ťažkosti pri písní viacmiestnych čísel /píše ich v opačno poradí, zabúda písať nuly/
píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný
pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky atď.
v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní
Operačná dyskalkúlia
dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – scčítanie, odčítanie, násobenie...
často sa objavujú zámeny operácií /sčítanie-odčítanie/
deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť aj spamäti
žiaci s operačnou dyskalkúliou majú problémy pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky /tzv. reťaz 5+3+8-2/
Ideognostická dyskalkúlia
nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi
nedostatky v číselnom rade /počítanie po 2, po 5 atď./
číslo 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4
ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné previesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju
Príčiny:
drobné poškodenie mozgu – ĽMD = ADD, ADHD
dedičnosť
hereditárno-encefalopatická – kombinácia oboch predchádzajúcich príčin
neurotická
nejasná
Diagnostika:
pedagogická diagnostika /učiteľ/
psychologické vyšetrenie
špeciálno-pedagogické vyšetrenie
prípadne iné odborné vyšetrenia /neurologické, logopedické.../
Organizácia nápravnej starostlivosti:
žiak so ŠVPU v bežnej triede ZŠ, primerané formy preverovania vedomostí žiaka /podľa odporúčania špeciálneho pedagóga/, nápravnú /reedukačnú/ starostlivosť realizuje školský špeciálny pedagóg v ZŠ
žiak so ŠVPU v bežnej triede ZŠ evidovaný ako individuálne integrovaný /začlenený/, má vypracovaný IVVP /Individuálny výchovno-vzdelávací program/, primerané metódy a formy preverovania vedomostí žiaka, reedukačná starostlivosť pod vedením školského špeciálneho pedagóga v ZŠ
žiak so ŠVPU sa vzdeláva v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami učenia v bežnej ZŠ
Hodnotenie detí so špecifickýmivývinovými poruchami učenia:
Metodický pokyn č. 7/2009 R /Príloha č. 4/ s platnosťou od 01.05.2009
záväzné dokumenty POP
školský zákon č. 245/2008
Pokyny k vyplneniu Návrhu s platnosťou od 01.01.2009
Metódy tolerancie a hodnotenia žiakov so špecifickými vývinovými poruchami učenia v podmienkach ZŠ:
Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy hodnotenia individualizovať. Aj napriek tomu platí niekoľko zásad, ktoré majú všeobecné použitie a prácu s deťmi so ŠVPU nám uľahčujú.
Všeobecné zásady:
veľmi záleží na taktnom prístupe učiteľa
vhodným spôsobom vysvetliť ostatným žiakom rozdielny prístup k hodnoteniu detí so ŠVPU
dať dieťaťu možnosť zažiť pocit úspešnosti, chváliť ich aj za prejavenú snahu a malé pokroky
citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť žiakov so ŠVPU. To znamená, že je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych znalostí o problémoch žiaka získaných zo správ z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia, z údajov získaných od rodičov dieťaťa a z poznatkov získaných pri výuke a pozorovania žiaka.
hodnotiť len to, čo stihlo vypracovať, snažiť sa rozpoznať jeho skutočné znalosti neskreslené poruchou učenia
dať žiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia /napr. tabuľku písmen, dyslektickú tabuľku, čítacie okienko .../
zoznámiť i ostatných učiteľov, ktorí žiaka vyučujú, so špecifikami jeho poruchy a metódami hodnotenia a tolerancie
dôležitým predpokladom úspešnosti dieťaťa so ŠVPU je, že nebude vystavované činnostiam, v ktorých vzhľadom na svoju poruchu nemôže podávať optimálny výkon /napr. klasické diktáty u dysortografikov, dlhé prepisovanie u dysgrafikov, hlasné čítanie dyslektikov, desaťminútovky u dyskalkulikov atď./
u dyslektikov a kombinovaných porúch preferujeme ústne skúšanie, pracovné listy s menším množstvom textu a s veľkosťou písma, ktorá zodpovedá čítacím schopnostiam žiaka, u dysgrafikov pracovné listy s možnosťou voľby správnej odpovede atď.
Konkrétne možnosti hodnotenia a preverovania vedomostí žiakov so ŠVPU:
Diktáty
písanie diktátov klasickým spôsobom je ako forma zisťovania pravopisných znalostí žiakov so ŠVPU väčšinou nevhodná
náhradné formy – ústna forma, doplňovacie cvičenie, rôzne druhy pracovných listov s použitím fólie, špeciálne programy pre slovenský jazyk používané v počítačovej technike
Ak so žiakmi so ŠVPU diktát píšeme, riadime sa týmito zásadami:
diktát by mal mať žiak so ŠVPU vopred precvičený
prispôsobiť tempo diktovania tempu písania takéhoto žiaka. Ak je tempo písania žiaka veľmi pomalé, píše len to, čo stihne napísať /kľúčové slová zamerané na preverovaný pravopisný jav/. Na tomto spôsobe sa s dieťaťom vopred dohodneme.
poskytnúť žiakovi dlhší čas na kontrolu napísaného, zbierať mu zošit ako poslednému /túto formu volíme u detí s miernejšou formou poruchy/
pri spoločnej ústnej kontrole diktátu dať žiakovi so ŠVPU čo najväčší priestor k uplatneniu jeho znalostí, zistíme tak skutočné vedomosti žiaka neskreslené poruchou
diktát pripraviť ako doplňovačku, k doplňovaniu je možné použiť aj pracovné listy s fóliami, alebo dať k doplneniu nie celý diktát, ale len tie slová, v ktorých sledujeme určitý pravopisný jav. Eliminujeme tak nárast zbytočných špecifických chýb plynúcich z poruchy.
pri písaní diktátu nechať dieťaťu k dispozícii korekčné pomôcky napr. tabuľku písmen, slabík a pod. Dieťa sa s ňou musí naučiť pracovať a rýchlo sa v nej orientovať.
umožniť dieťaťu tiché predriekavanie /dieťa si diktuje slová po jednotlivých písmenách/, hlavne u detí s ťažkosťami v sluchovej analýze.
vynechať alebo aspoň obmedziť písanie časovo limitovaných diktátov izolovaných slov /tzv. päťminútovky, desaťminútovky/. Ak už volíme túto formu, deťom so ŠVPU dávame k napísaniu menšie množstvo slov /asi polovicu a časovo neobmedzujeme ich napísanie a kontrolu.
Pri hodnotení a oprave diktátov:
zaznamenávame iba počet chýb
využívame možnosti slovného hodnotenia – slovne zaznamenáme všetko čo dieťa zvládlo, čo zatiaľ nie a skončíme vyjadrením nádeje, že v budúcnosti určite dosiahne ešte lepšie výsledky
chyby neopravovať červenou. Dieťa má tendenciu zapamätať si to, čo je touto farbou zvýraznené, t.j. vlastný chybný tvar slova. Vhodné je používať inú farbu. Dieťa by malo opravovať diktát podľa správne napísanej predlohy s vyznačením slov, v ktorých urobilo chybu.
zvýrazniť slová, ktoré sú napísané správne /u žiakov s ťažkou formou poruchy, kde je v písomnom prejave prevaha nesprávne napísaných slov/
slová, v ktorých dieťa urobilo chybu, vypíšeme pod diktát. Dieťa ich jedenkrát odpíše.
zaviesť žiakovi zošit na evidenciu slov, v ktorých dieťa urobilo chybu
zručnejší pedagógovia môžu diferencovať chyby vyplývajúce z dysortografie a dysgrafie a pravopisné chyby. V hodnotení diktátu zaznamenať pomer chýb pravopisných a chýb vyplývajúcich zo ŠVPU.
U dysortografikov sa najmä vo vyšších ročníkoch objavuje v diktátoch väčšie množstvo pravopisných chýb. Svojim spôsobom sa jedná o chyby plynúce z poruchy. Ich príčinou totiž býva to, že dlhodobým pôsobením nekorigovanej poruchy dieťa prestáva zvládať učivo. Často pravopisné pravidlá poznajú, ale nedokážu ich uplatniť v diktáte /tréma zo skúškovej situácie, z očakávania ďalšieho neúspechu, z nedostatku času/.
Aj u týchto detí sa môžeme stretnúť s chybami z neznalosti, z nedbalosti, nedostatočnej prípravy na výuku, nedostatkami snahy. Dôležité je, aby sme opatreniami, ktoré urobíme, podnietili záujem žiaka o výuku a obmedzili jeho prípadnú snahu sa na poruchu spoliehať, vyhovárať.
Písanie:
dbať na správne sedenie pri písaní
dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať dieťaťu násadku na správny úchop pera
k písaniu používať vhodné písacie potreby
využívať pomocné linajky
zaraďopvať uvoľňovacie cviky /u dysgrafikov/
nenútiť dieťa k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu
nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo textu
viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky /ťažšie formy dysgrafie/
u žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu
Čítanie:
neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých dyslektikov
nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou
viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania
tolerovať pomalšie tempo čítania žiaka
umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, forebné fólie
k domácej príprave zadávať žiakovi len primeranú časť textu /I. stupeň ZŠ/
na hodinách čítania zaraďovať čítacie rozcvičky /čítanie písmen, slabík, slov/
nacvičiť čítanie a výslovnosť náročnejších slov
netrestať dieťa, keď po vyvolaní nevie, kde má začať čítať
neupozorňovať na chyby v čítaní slovami s negatívnym spôsobom /napr. zle, zase chyba.../. ale slovami „pozor“, „opatrne“
k čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov
knihu pre domáce čítanie by si dieťa malo vyberať samo
vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela
Cudzí jazyk:
zamerať sa na osvojenie si určitej najdôležitejšej slovnej zásoby, vetných a slovných spojení predovšetkým pomocou sluchu /sluchovou cestou/ - magnetofón, diktafón, predčítavanie rodičom, učiteľom atď.
využívame vo väčšej miere názor a konkretizáciu
nenútiť deti k doslovným prekladom
sústrediť sa na praktické použitie jazyka
čítanie dlhších textov v cudzom jazyku výrazne obmedzujeme
zamerať sa na správnu, nie na perfektnú výslovnosť
používať doplňovanie vhodných slov do viet /ústna forma/
postupovať podľa individuálneho plánu /ak je dieťa evidvané ako ind. integrované a podľa odporúčania špeciálneho pedagóga/
pri hodnotení a klasifikácii brať do úvahy zvládanie cudzieho jazyka v ústnej podobe /čítanie a písanú formu do hodnotenia nezahrňujeme/
Matematika:
V matematike majú najväčšie problémy žiaci s dykalkúliou. Je potrebné odlíšiť problémy spôsobené poruchou od tých, ktoré zodpovedajú nižšej inteligencii. Porucha sa týka viac ovládania základných matematických úkonov /sčítania, odčítania, násobenia, delenia/ ako abstraknejších matematických vedomostí. V matematike však majú aj problém deti s diagnostikovanou dyslexiou /slovné úlohy, zadania v písomných prácach, zošitoch atď./, dysgrafiou /zápisy, geometrické učivo atď./.
používanie päťminútoviek je u detí so ŠVPU nevhodné
zaistiť dostatočné množstvo názorných pomôcok
umožniť žiakom používať kompenzačné a korekčné pomôcky /číselná os, tabuľka, násobkov, kalkulačka atď./ - podľa odporúčania špeciálneho pedagóga
pri hodnotení brať do úvahy správnosť v jednotlivých krokoch riešenia
často kontrolovať pochopenie zadania úlohy a správnosť postupu
umožniť medzikroky, pomocné výpočty
rešpektovať pomalšie tempo
preferovať ústnu formu skúšania
do hodnotenia nezahŕňať chyby plynúce z poruchy napr. zámenu číslic, matematických, symbolov, posun číslic pri písomnom sčítaní a odčítaní, keď píšu čísla pod seba, zlyhávanie pri počítaní spamäti
Postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga.
Ostatné predmety:
v písomných prácach voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď /najlepšie s voľbou správnej odpovede/
nenechávať dieťa zbytočne písať dlhé poznámky. Často sú zápisy žiaka s dysgrafiou nečitateľné, dieťa sa z nich nemôže učiť.
nechať dieťa zapísať si najdôležitejšie body, prípadne poveriť spolužiaka, aby písal cez kopír, označiť najdôležitejšie učivo v učebnici, vopred pripraviť poznámky pre žiaka.
pri písomných prácach prečítať, prípadne skontrolovať pochopenie zadania úlohy, pripraviť zadania v zvukovej podobe / u žiakov s dyslexiou/
na hodinách vlastivedy, zemepisu brať do úvahy, že žiaci so ŠVPU majú často problémy s priestorovou a pravo-ľavou orientáciou
preferovať ústnu formu skúšania
v pedmetoch, kde je žiak s dyslexiou závislý na čítaní textu /prírodoveda, vlastiveda, zemepis, dejepis, prírodopis atď./ častejšie kontrolovať pochopenie textu, vyznačovať žiakovi najdôležitejšie fakty. Naučiť žiaka a jeho rodičov takto postupovať pri domácej príprave , brať do úvahy, že sa učí „sluchovou cestou“ /pre domácu prípravu možnosť použitia magnetofónu, diktafónu a pod./
Skutočná kvalita učiteľa sa prejaví práve v tom, aký postoj zaujme k problémovému dieťaťu. Nie je umenie dokázať týmto deťom, že niečo nevedia, ale je umenie dať im príležitosť ukázať, že niečo vedia.